TELEFONICKÉ OBJEDNÁVKY

PON - PIA 8:00 - 18:00

0903 - 517 - 088

Časopis 2005/2

Ročník: I Číslo: 2 Rok: 2005
ISSN 1336-8141
Dátum vydania: 10. november 2005
Autor: Ing. Stanislava Kočalková

Prevziať vo formáte | PDF | (250 kB)

1. Obsah

1. Obsah
2. Namiesto úvodu
3. Všetci vieme všetko a vlastne nič
4. Akú cestu som si zvolila ja
5. Cukor
6. Ako sa zbaviť bieleho cukru v našej kuchyni
7. Banánový chlebík

2. Namiesto úvodu

Sme tu po dlhšej odmlke, ale verím, že ste na nás nezabudli. A ak ste aj zabudli na nás (www.DobreZdravie.sk) a na to, že ste sa zaregistrovali pre príjem nášho časopisu, verím, že záujem o udržanie si zdravia ste za ten čas nestratili a informácie vám prídu vhod.

Nedá sa povedať, že by sme za ten čas na trhu neobjavili žiadne dobré knihy o zdraví, ale vzhľadom k tomu, že sa venujeme aj iným projektom, akosi sme vám nedali o tom vedieť. Určite podobné situácie poznáte aj z vlastnej skúsenosti.

Napriek tomu, v súkromí sme nezaháľali. Vyskúšali sme nové recepty, prečítali ďalšie knihy, získali nové poznatky, zistili, ako veľmi záleží na pevnej vôli, aké zradné môžu byť odmalička vštepované stravovacie návyky, ako málo ľudia vedia, čo je pre nich dobré a čo naozaj nebezpečné atď, atď.

V minulom čísle ste mali možnosť prečítať si prvú časť článku Naša cesta za zdravím. Keďže autorom druhej časti nebudem ja a autor (môj manžel) je momentálne a vlastne väčšinou :-) zaneprázdnený, budeme si musieť počkať na niektoré z budúcich čísel. Verím, že svoj dávny sľub zaradí medzi svoje priority a čoskoro sa jeho príbehu dočkáme.

Príjemný deň vám želá

Ing. Stanislava Kočalková
DobreZdravie.com

3. Všetci vieme všetko a vlastne nič

Ak si dobre pamätáte, môj prvý a zatiaľ jediný článok úvodného čísla časopisu sa skončil veľkým odhodlaním a tápaním zároveň. Odhodlaním preto, lebo som sa rozhodla, že ja a moja rodina budeme zdraví. Tápaním preto, lebo som nemala úplne jasnú predstavu odkiaľ začať a čo je naozaj zdravé.

Môžete sa smiať, ale ak chcete byť v zdravom životnom štýle naozaj dôslední, narazíte zrejme na množstvo otáznikov a prekvapivých zistení.

V jednom článku sa dozviete jednu informáciu, v inom ďalšiu, v inom zasa ďalšiu, tam sa dopočujete to, tam ono, skladáte si mozaiku a keď už si myslíte, že máte akú takú predstavu o tom, čo je zdravé a čo nie, dostanete sa k absolútne bombastickej a prevratnej správe, ktorá vám nabúra všetky koncepty.

Z časopisov, televízie a iných médií sa na nás hrnie množstvo informácií o zdravom životnom štýle. Zdravý životný štýl je "in" a je to (bohužiaľ?) veľký biznis.

Pravda je často nudná, ťažko sa prijíma, ťažko sa aplikuje. Preto, napriek tomu, že nakoniec oni sami sú obeťami, ľudia chcú počuť ako rýchlo a "bezbolestne" schudnúť, chcú počuť, že môžu papať to, čo im chutí, chcú počuť, že sa nemusia až tak veľmi hýbať, ako sa zvykne hovoriť, chcú uveriť, že to, čo im farmaceutické spoločnosti ponúkajú prostredníctvom reklám (syntetické vitamíny, atď.) je pre nich to najlepšie a chcú byť šokovaní trebárs aj neoverenými, ale hlavne nečakanými informáciami, pretože inak by to bola nuda.

A tak je im vyhovené.

Vy ste možno iní. Neuveríte len tak všetkému, čo vám kto naservíruje. Informácie si vyberáte podľa toho, z akého zdroja sú. Veríte odborníkom a ľuďom, o ktorých si myslíte, že nehovoria do vetra.

Ale ruku na srdce, naozaj sa vyznáte vo všetkých tých odborných teóriách o tom, čo treba pre svoje zdravie robiť? Sú predsa často odlišné. Robia sa stále nové a nové výskumy, vynárajú sa nové objavy.

Raz vám povedia, že sójové výrobky sú zdravé. Inokedy si prečítate článok, z ktorého sa vám postavia všetky chlpy na tele a neviete, či máte všetko sójové vyhodiť z domu, alebo radšej zabudnúť, že ste si vôbec niečo prečítali.

Z jedného média na vás apelujú, aby ste denno-denne popíjali mliečko a jedli mliečne výrobky, pretože inak určite prijímate málo vápnika a hrozí vám osteoporóza. Z iného média sa dozviete, že mlieko nie je najvhodnejší zdroj vápnika a že si ním narobíte viac škody ako osohu. Uveríte tomu, pretože tentoraz to povedal odborník, ale z iného zdroja k vám iný odborník so zdvihnutým prstom stále hovorí tú prvú informáciu.

Jeden udáva, že mäso je pre váš organizmus nevyhnutné, iný prichádza so štatistikami o tom, že vegetariáni sú zdravší. Štatistiky vás presvedčia a mäso obmedzujete, ale vtom sa opäť objaví ten prvý odborník a tvrdošijne trvá na svojom.

Kde je pravda? Je ten druhý odborník klamár, alebo je ten prvý odborník zaostalý a nezdokonaľuje sa vo svojom odbore? A ktorá informácia je vlastne čerstvejšia? Ak je jeden kvázi odborník schopný podať mi zastaralú informáciu, ako si môžem byť istá, že môžem vôbec nejakému odborníkovi dôverovať?

A takto si tu nejako žijeme.

Flegmatik si z toho nerobí ťažkú hlavu. Telo má ísť do hrobu "zhumpľované", takže načo sa neustále zaoberať takou hlúposťou, ako je zdravie?

Melancholik je nešťastný, pretože nevie, kde je pravda a on ju nutne potrebuje poznať.

Cholerika ten chaos poriadne naštve, buchne dverami a keď ho to prejde, naje sa po svojom.

Sangvinik sa na tom všetkom zasmeje a urobí z toho vďačnú tému na pobavenie spoločnosti.

Veľmi zjednodušená schéma, ale pravdou ostáva, že buď sa na to všetko vykašleme, alebo na to nejakým spôsobom zareagujeme. To prvé neodporúčam a to druhé bude asi ťažké, pretože ak trváme na tom, že chceme žiť zdravo, tá džungľa informácií nám dá poriadne zabrať. Zvlášť v dnešnej dobe, kedy ani nemáme poriadne čas na to, aby sme neustále vyhodnocovali, čo je správne a čo nesprávne.

Ako vám teda môžeme pomôcť my?

Nie sme odborníci, ale poznáme dobré knihy. resp. knihy, o ktorých sme presvedčení, že sú dobré. O tých vás chceme informovať a v prípade vášho záujmu ich doručiť až na vašu adresu.

Bonusom sú naše recepty, naše postupy, naše poznatky, názory podporené samoštúdiom a vlastnými skúsenosťami, či skúsenosťami našich priateľov.

Nie sme vševediaci, ale sme presvedčení o tom, že máme užitočné informácie a predovšetkým tipy na knihy, ktoré sa oplatí prečítať. Radi sa s vami o ne podelíme.

Časopis je bezplatný, takže si môžete byť istí, že nie je našim cieľom šokovať vás, len aby ste si ho kúpili. Nepotrebujeme bombastické titulky, a teda nepotrebujeme klamať, ani zavádzať vás.

Neodporučíme vám nič, o čom by sme si mysleli, že by vám mohlo uškodiť. Napriek tomu vás upozorňujeme, aby ste si naše rady nezamieňali s radami lekárov. Nie sme nimi a ani sa na nich nechceme hrať. Odborné informácie vám majú poskytnúť knihy, ktoré ponúkame, prípadne články, ktoré od odborníkov občas prevezmeme. Všetko, čo robíte, robíte na vlastnú zodpovednosť a akékoľvek zdravotné problémy konzultujte s vašim lekárom.

4. Akú cestu som si zvolila ja

Ak si už nie sme celkom istí tým, čo je naozaj správne a čo nie, ostáva nám buď sa rozhodnúť pre nejakú tú teóriu (oddelená strava, striktné vegetariánstvo/vegánstvo ...) a slepo jej veriť, alebo si povedať starú dobrú zásadu: "Z každého rožku trošku." Možno budete prekvapení, ale mne sa trochu viac páči tá druhá alternatíva a ak chvíľu vydržíte, vysvetlím vám aj prečo.

Nechcem presviedčať vás, ktorí dodržiavate napr. oddelenú stravu, aby ste s tým okamžite prestali. Je lepšie veriť aspoň niečomu, ako byť úplne skeptický či ľahostajný. Nie je v mojej kompetencii presviedčať vás, či robíte správne, alebo nesprávne. Môžem vám len prezradiť, čo robím ja a hlavne prečo.

Takže, vráťme sa k téme "Z každého rožku trošku". Nechcem tým povedať, že každému máte tak trošku veriť a tak trošku neveriť. Chcem tým len naznačiť, že ak budete mať nad všetkým zdravý nadhľad, nič nebudete preháňať, čiže ak vaša strava nebude jednotvárna, ale pestrá, vyvážená a budete sa držať zásady, že všetko, ak je toho príliš veľa alebo príliš málo, škodí, zrejme nespravíte veľkú chybu. Nejde naozaj o nič prevratné, však?

Ak sa niekde o nejakej potravine dozviete, že je mimoriadne zdravá, pretože ..... bla-bla, neznamená to, že ju musíte mať na tanieri každý deň. Ak ju nekonzumujete vôbec, zaraďte ju do svojho jedálnička v rozumnej miere, ale nezabudnite, že je tu množstvo ďalších potravín, ktoré sú tiež mimoriadne zdravé a tiež by ste ich tam mali zaradiť. Na svete je veľa zdravých dobrôt, ktoré nám príroda dáva a my ich ignorujeme. Ako tip pre inšpiráciu vám dávam do pozornosti vynikajúcu knihu od španielskeho lekára Geroga D. Pampolona-Rogera Zdravie a sila v potrave (bližšie informácie na našich internetových stránkach).

Ak sa naopak dozviete, že nejaká potravina vo väčšom množstve, alebo pri častej konzumácii škodí, pretože ..... bla-bla, neznamená to, že ju musíte vyradiť okamžite. Možno stačí spočiatku obmedziť a zistiť, či z nej vôbec máte nejaký úžitok (okrem toho, že vám chutí). Ak áno a vy by ste ju úplne vylúčili, pričom by ste to nevyhnutné, čo obsahuje, nenahradili iným zdrojom, mohli by ste si v tele zbytočne spôsobiť nerovnováhu.

Zásada "z každého rožku trošku" je dobrá do tej miery, do akej ju pochopíte. Ja som si kedysi nahovárala, že ju dodržiavam, ale nebola to pravda. Ono totiž záleží aj na tom "akú veľkú trošku z akého rožku". A práve v tom je dobré nechať sa usmerniť.

Keď očistíme celé to množstvo informácií, ktoré sa k nám dostáva, o veci, ktoré sú diskutabilné a neoverené, sitom nám prejdú zásady, ktoré síce väčšinou nie sú nič nové pod slnkom, ale málokto ich skutočne poctivo dodržiava.

Zrejme sa zhodneme na tom, že nič nepokazíme ak:

• obmedzíme, alebo úplne vyčiarkneme príjem rafinovaného cukru,
• obmedzíme, alebo úplne vyčiarkneme príjem nevhodného tuku,
• obmedzíme príjem "zlého" cholesterolu,
• obmedzíme príjem soli,
• zabezpečíme dostatočný príjem prírodných vitamínov a minerálov,
• zabezpečíme dostatočný príjem vlákniny,
• zabezpečíme pestrosť a vyváženosť našej stravy,
• obmedzíme príjem potravín s obsahom "éčok",
• nebudeme zabúdať na pravidelné cvičenie,
• budeme sa snažiť o dobrú náladu nás a nášho okolia a
• občas nakŕmime aj svojho ducha.

Máte pocit, že tieto zásady už poznáte? A dodržiavate ich?

Všetky ich musíme najprv očistiť od množstva demagógií, ktoré sa s nimi spájajú, pochopiť, čo presne znamenajú a hlavne ... D O D R Ž I A V A Ť.

Ako pomôcku v tomto smere vrelo odporúčam knihu Dynamický život (bližšie informácie na našich internetových stránkach)

Jednotlivými zásadami sa budeme príležitostne zaoberať v osobitných článkoch nášho časopisu.

5. Cukor

Nie je náhoda, že začínam práve touto témou. Tí z vás, ktorí ste čítali prvé číslo časopisu si možno pamätáte, že v mojom živote bolo jedno dlhé, "sladké", prevažne čokoládové obdobie. Ale nielen čokoládové. Akákoľvek sladká dobrôtka sa rátala, keď to na mňa prišlo. Kupovaná, pečená, varená, mrazená.

Nech mi nikto nehovorí, že cukor nie je nebezpečný. Je to skrátka droga. Bohužiaľ, spoločnosťou tolerovaná.

Ešte sa asi nestalo, že by sa čokoholik niekde spráskal čokoládou, prejedol ňou polovicu výplaty a potom doma zbil ženu a deti. Tak asi preto.

Čokoholici sú neškodné tvory. Ak vám na jedno posedenie zjedia bonboniéru, a symbolicky vás ponúknu jedným bonbónom, pomyslíte si svoje, ale ak ich poznáte a nie ste náhodou tiež čokoholik, tak sa viac-menej len pousmejete.

Škodia len sebe a všetkým, ktorým dávajú zlý príklad.

Niektorí si to pripustia, iní nie, ale pravda je taká, že sú závislí a chytení do pasce.

Aj ja som k takým tvorom patrila, preto určite pochopíte, že pri transformácii na človeka spejúceho k trvalejšiemu zdraviu bol u mňa cukor a sladkosti najväčším kameňom úrazu a musím priznať, že asi ešte stále trochu je.

Možno patríte k tým šťastným ľuďom, ktorí sladké nemusia. Nám ostatným sa to zdá neuveriteľné, ale pravdou je, že niekoľko takých šťastných ľudí existuje. Môžu si skrátka povedať, že majú o jeden problém menej.

Popísalo a narozprávalo sa veru kadečo o šarapatách, spôsobovaných cukrom, ale mnohé podozrenia a fámy nakoniec údajne neboli dokázané. Takže, napriek tomu, že niektorým podozreniam som náchylná veriť aj bez dôkazov, nebudem ich konkretizovať a vešať vám ich na nos, aby som zbytočne neprispievala k zmätkom v informáciách.

Načo teda toľká panika okolo cukru, keď vlastne spôsobuje "iba" zubný kaz, závislosť na cukre a možno aj iné neplechy?

Nuž, neviem ako vy, ale ja nechodím rada k zubárovi a jedna z myšlienok, ktorá ma naozaj desí, je to, že by som v budúcnosti mohla na ďasnách nosiť aj niečo iné, ako vlastný chrup. Môžem vás ubezpečiť, že ústnej hygiene sa venujem pomerne starostlivo, ale že by úplne po každom jedle? Tak na to veru čas nemám. Možno sa splneniu tej hrôzostrašnej myšlienky umelého chrupu nakoniec nevyhnem, ale načo si mám zuby vedome a sústavne bombardovať niečím, čo im očividne dáva zabrať a potom si trhať vlasy, že som tomu mohla zabrániť?

Za druhé. Je naozaj také príjemné byť na niečom závislý? Prežívate to aj vy? Ja som si v najťažších časoch "závislosti" neraz musela z práce odbehnúť do obchodu po nejakú sladkosť, aby som sa vôbec mohla na niečo sústrediť, a to som už mala nejakú tú dobrotu za sebou. Či si to už niekto prizná, alebo nie, mnohí z nás sú na cukre závislí. Možno nie v takej miere, ako ja kedysi, ale sú a nie je nepravdepodobné, že sa dostanú aj do horšieho štádia. Až sa mi chlpy ježia, keď nejaký lekár/lekárka vyzdvihuje niekde v rádiu priaznivé účinky čokolády a dáva ju do pozornosti napríklad študentom ako povinný doplnok pri učení. Áno, cukor údajne podporuje v mozgu zvýšenú tvorbu serotonínu, ktorý uvoľňuje napätie, potláča úzkosť a depresiu. Lenže o tom, že nedostatok serotonínu je potom dôvodom podráždenosti až agresivity ľudí, ktorí sú na cukre závislí, sa už rozpráva menej.

Niekde na internete som našla diskusiu na tému "Cukor, alebo umelé sladidlá?". Viete si to predstaviť, zástancovia umelých sladidiel sa oháňali nežiaducimi účinkami cukru, zástancovia cukru zase tým, že umelé sladidlá sú pre ľudský organizmus neprirodzené.

Aj vy si myslíte, že cukor je prirodzená strava? Najprirodzenejšie je podľa môjho názoru to, čo je v takej forme, v akej ju príroda ponúka. A to nie je ani umelé sladidlo, ani cukor.

Všetko, čo je neprirodzené a hlavne - v procese výroby niečoho dobrého zbavené, je u mňa podozrivé a správam sa k tomu s rešpektom, pretože aj tie škodlivé účinky takýchto potravín, ktoré sú spočiatku len podozrením, môžu byť o pár rokov dokázané a potom už bude neskoro búchať si hlavu o stenu.

(Informácie o škodlivých účinkoch cukru nájdete v knihe Dynamický život)

6. Ako sa zbaviť bieleho cukru v našej kuchyni

Skôr ako pristúpim ku konkrétnym krokom, chcem vás ubezpečiť, že biely cukor (či už v podobe prášku, kryštálikov, skrytý v sladkostiach, koláčoch, sladkých nápojoch atď.) vám naozaj v živote nebude chýbať. Ľudské telo potrebuje sacharidy, ale rozhodne nie vo forme rafinovaného cukru. Nedodá vášmu telu nič, čo by vaše telo nevyhnutne potrebovalo, alebo nevedelo získať inak. Človek sa síce rodí s prirodzenou chuťou na sladké, ale nie v takej príkro sladkej podobe, akú ponúkajú všetky tieto dobroty. To už len naše chute sú natoľko deformované, že potrebujeme všetko prisládzať, prisáľať ... Darmo vám budú staré mamy a mamy prízvukovať: "Aj sladké treba". Ej, veru treba. Ale inak.

Takže:

1. Je to len rada, ale verte, že fakt dobrá: Úplne vylúčte biely cukor. Jednoducho ho nekupujte a keď, tak veľmi veľmi veľmi príležitostne. To samozrejme platí aj o rôznych sladkostiach, sladených malinovkách a iných potravinách, ktoré takýto cukor obsahujú v hojnom množstve. Ak sa vám život bez cukru zdá nemožný, nahraďte ho cukrom prírodným, najlepšie trstinovým, medom a predovšetkým melasou. Všetky tieto náhrady sú drahšie ako obyčajný biely cukor a to je pre vás dobrá správa. Čím menej si ich budete môcť dovoliť kupovať, tým viac budete nútení ich používanie zmierniť. Takto sa postupne dopracovať k tomu, že sladké jedlá, ktoré ste predtým jedli s pôžitkom, sa vám budú zdať odporne príkro sladké a niektoré jedlá časom nebudete musieť prisládzať vôbec. To je moja vlastná skúsenosť. Prisládzať môžete aj ovocím. Vynikajúci je na tento účel banán, ktorým si môžete prisladiť napr. jogurt.
   
2. Mávate často chuť na „priešmačok“? Zvyknite si jesť ovocie namiesto sušienok a čokolády. Čerstvé, sušené, mrazené. Plánujte nákupy tak, aby ste ich vždy mali po ruke. Dokonca aj zelenina býva prirodzene sladká, kým ju nepresolíte. Surová mrkva, sladká kukurica, ktorú môžete mať vždy poruke v mrazničke .... Aj rôzne nesolené oriešky, či mandle sú skvelá vec. Samozrejme, kvôli tuku, ktorý obsahujú by sa to vraj s orieškami nemalo preháňať. To sa dodáva takmer zakaždým, keď sa o nich hovorí, ale už sa veľmi nezvykne hovoriť o tom, čo to znamená, nepreháňať. Ja som niekde počula, že asi tak za hrsť orieškov/mandlí denne namiesto dezertu je o.k. Vyskúšajte. Ak už musíte naozaj zhrešiť, zhrešte niečím rozumným, čo obsahuje nie príliš veľké množstvo hnedého cukru, resp. medu a predovšetkým veľa vlákniny (celozrnný koláč, granola ...). Kniha Zdravá kuchyňa v praxi nech je vám inšpiráciou (bližšie informácie na našich internetových stránkach).
    
3. Neviete si bez sladkostí a sladenia predstaviť život, a napriek tomu s tým chcete skoncovať? To je síce chvályhodné, ale nesnažte sa byť dokonalí ihneď. Netvrdím, že sa vám to nemôže podariť. Klobúk dole, ak áno. Ja ale odporúčam postupovať pomaly, aby vás náhodou nezradila vaša pevná vôľa. Mohli by ste už pri prvom zlyhaní všetko vzdať domnievajúc sa, že to jednoducho nedokážete. To by bola škoda. Ak sladíte kávu, či čaj, znižujte dávku napr. po pollyžičkách. Keď sa dostanete na úroveň, ktorú už neviete/nechcete prekročiť, nahraďte cukor medom alebo melasou. Mnohé recepty na múčniky udávajú zbytočne veľa cukru. Jeho množstvo znižujte tak, že najprv koláč upečiete s dávkou cukru o štvrtinu menšou než obvykle, druhý raz o tretinu a nakoniec o polovicu. Ak varíte/pečiete niečo po prvý krát, pridajte najprv polovicu dávky cukru, ktorú udáva recept a jedlo/cesto ochutnajte. Stačí? Výborne! Už cukor nepridávajte. Nestačí? Postupne pridávajte, ale nezabudnite, že celková dávka musí byť aspoň o niečo menšia, ako tá, ktorá je uvedená v recepte. Vy sami najlepšie viete na akej úrovni spotreby cukru sa asi nachádzate a aké tempo jej znižovania pre vás nebude nepríjemné. Veľa zdaru!

7. Banánový chlebík

Potrebujete:

• 150 g hrubej múky
• 300 g celozrnnej múky
• 220 g masla
• 120 g prírodného cukru
• 4 celé vajíčka
• 2 zarovnané kávové lyžičky sódy bikarbóny
• štipka soli
• za 2- 3 hrste posekaných alebo pomletých orechov (Ja ich obyčajne posekám v domácom robote. Ak ho v správnej chvíli zastavím, tak je polovica z nich akoby pomletá a polovica posekaná a vtedy je to najlepšie)
• hrozienka
• 6 potlačených zrelých banánov

Postup:

Maslo s cukrom a žĺtkami vymiešame do penista. Pridáme múku pomiešanú so sódou bikarbónou, soľ, posekané orechy a banány potlačené na kašu. Ak by sa vám cesto zdalo príliš tuhé, môžete pridať trochu vody. Nakoniec do tejto masy vmiešame ušľahaný sneh zo štyroch bielkov. Cesto vylejte buď na plech, alebo do formy, podľa toho, aký tvar chlebíka chcete mať. Plech alebo formu dobre vymastite, alebo vysteľte papierom na pečenie. Ja ho pečiem v okrúhlej mise z jánskeho skla, vystlanej papierom na pečenie. Pečte ho pomaly cca 1 – 1,5 hod. Povrch pomerne rýchlo stmavne (ako kôrka na chlebe) a bude mierne popraskaný (ako býva chlieb).

Komentár:

Tento recept mám už veľmi dlho, už ani neviem z akého časopisu. Nikdy som ho v minulosti nerobievala, ale ako "sladká" duša som naň už dlho mala zálusk. Potom nastalo to obdobie, keď som si prestala kupovať čokolády, ale prišiel na mňa "absťák" a rozmýšľala som, čo by mohlo vyriešiť môj problém. Náhodou sme mali prezreté banány a ja som si spomenula na tento recept. Veľkú časť bielej múky som nahradila celozrnnou, práškový cukor zamenila prírodným, jeho množstvo znížila asi o tretinu. Výsledok bol vynikajúci, pričom je to navyše dobrý príklad použitia banánu, ako prirodzeného sladidla a tiež toho, ako z nezdravého jedla urobiť oveľa zdravšie.